Chata Černica

Liptovský Ján:

Na ceste medzi Liptovským Mikulášom a Liptovským Hrádkom, na ľavej strane rieky Váh sa začína jedna z najkrajších dolín Liptova - Jánska dolina. Pred vstupom do nej sa rozprestiera učupená medzi Poludnicou a Smrekovicou v údolí potoka Štiavnica v nadmorskej výške 635-650 m.n.m. malebná historická dedinka Liptovský Ján (r.1286 Vesverez, r.1358 Zent Iwan, r.1380 Zentyan, Zentyuan, Sendywan, Zentiwan, r.1386 S.Johannes, r.1471 Swaty Jan, r.1479 Zent Janus, r.1515 Swati Janszky, r.1773 Swatý Ján, r.1927 Liptovský Svätý Ján, r.1960 Liptovský Ján) známa už od 13 storočia.
   Liptovský Ján je vstupnou bránou do sveta histórie, architektúry, podivuhodných vlastností termálnych vôd , turistiky, flóry a fauny NAPANTu, poľovníctva, rybárstva či slnkom nedotknutého čara podzemných jaskýň a priepastí. V roku 1991 bol Liptovský Ján vyhlásený ako pamiatková zóna s 20 objektmi a Jánska dolina v roku 1998 ako kúpeľné miesto.

Liptov:

Dovoľte nám čo najsrdečnejšie Vás privítať v jednom z najkrajších a pre turistov najzaujímavejších regiónov Slovenska. Zakladateľ slovenskej turistiky a autor prvých slovenských turistických sprievodcov Miloš Janoška tento kraj, čo sa týka prírodných krás, označil za najkrajší na Slovensku vo svojej knihe Krásy Liptova už v roku 1947.

Rozloha : viac ako 2000 km2
Najvyšší bod : 2495 m.n.m (Kriváň - Vysoké Tatry)
Najnižší bod : 430 m.n.m (hladina Váhu pri Kraľovanoch)
Počet obyvateľov : cca 140 000 ľudí

  Liptov má rozlohu vyše 2000 km2. Hospodárske a kultúrne centrá Liptova sú Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok. Skoro 50% celkovej plochy Liptova tvoria lesy. Vyviera tu množstvo kyseliek a teplých minerálnych prameňov hlavne v obciach Bešeňová, Likavka, Kvačany, Žiar, Pribylina, Závažná Poruba, Liptovský Ján a inde. Tento región je známy aj liečebnými kúpeľmi.

   Oblasť Liptova je bohatá na kultúrne pamiatký a je charakteristická svojráznou ľudovou architektúrou a folklórom (Vlkolinec, Východná ,  Liptovské Sliače, Liptovská Osada, Liptovská Lúžna a iné ). Liptov obklopujú najväčšie hory na Slovensku: Vysoké Tatry, Západné Tatry a Chočské vrchy na severe, Nízke Tatry na juhu, Veľká Fatra na západe a Popradská kotlina na východe. Cez Liptov preteká Váh v dĺžke 43,5 km a jeho prítok Belá. Nachádza sa tu známa priehrada Liptovská Mara. Okrem lyžovania a turistiky ponúka tento región aj menej tradičné športy ako paragliding, rafting, jazdu na koni, speleoservis, vyhliadkové lety, horolezectvo, cyklistiku, poľovníctvo, rybárstvo. Známe sú termálne kúpaliska v Bešeňovej a Liptovskom Jáne. V zimnej sezóne sú vyhľadávanými zimnými strediskami Demänovská dolina , Maliné, Jasná, Chopok, Bocká dolina, Jánska dolina. Na Liptove sa nachádzajú 3 sprístupnené najkrajšie jaskyne na území Slovenska.

História:

Územie bolo osídlené už od praveku, čo dokladujú nálezy neolitického pôvodu (spred 6000 rokov). Významnejšie osídlenie pochádza z mladšej doby bronzovej (1000 r. p.n.l.), k najvzácnejším nálezom patria bronzové meče tzv. liptovského typu. Dôležitú kapitolu histórie Liptova tvoria Kelti. Svedectvom trvalého osídlenia je neskoršie pohrebisko z mladšej erb regionu Liptovdoby hradištnej (r. 950 -1200) v Liptovskom Michale. Prvýkrát sa Liptov spomína v roku 1231 za panovania uhorského kráľa Ondreja II. Bohatú históriu dokumentujú aj nálezy na hradoch LIkavka, Liptovský hrad a na hrade v Liptovskom Hradku. Územie Liptova sa stalo trvalou súčasťou Uhorska v polovici 12. storočia. Samostatná župa vznikla v druhej tretine 13. storočia. Sídlo župy sa po zániku Liptovského starého hradu menilo, najprv to bola Liptovská Mara potom Partizánska Ľupča a od roku 1677 Liptovský Mikuláš. Na Liptove žil aj známy slovenský zbojník Juraj Jánošík, ktorého chytili v roku 1713 vo Valaskej Dubovej. Na tomto mieste je v súčasnosti štýlová reštaurácia Jánošíkova Koliba. Neodmysliteľnú súčasť historického vývoja Liptova tvorí baníctvo. V 13. storočí v období nemeckej kolonizácie vznikli banícke osady v údolí potoka Boca, kde sa dolovalo zlato, striebro, meď a železo. Z čias hornoliptovského baníctva v 19.st. sa zachovala vážnica a zvonica na Maši pri Liptovskom Hrádku. V dolnom Liptove sa baníctvo rozvinulo najmä v chotári osady Nemecká (Partizánska) Lupča V Magurke sa dodnes zachovali zvyšky štôlní a banských ciest. Okrem baníckej histórie je oblasť Liptova známa aj svojimi murármi, vraví sa že Pešť postavili liptovskí murári. Súbory tradičných murovaných domov môžeme vidieť v Hybiach a iných murárskych obciach. V minulosti sa obyvatelia Liptova zaoberali hlavne pestovaním obilnín, zemiakov, konope a ľanu, vplyvom kolonizácie na valaskom práve od 13. st. bol rozšírený aj chov oviec. Výroba produktov z ovčieho mlieka, umelecký a výtvarný prejav pastierov podstatne ovplyvnili ľudovú kultúru regiónu. Liptovská bryndza je najlepšou na Slovensku a vyváža sa do Ameriky.